Nikoliv podle slov, ale podle skutků je poznáte. Všichni víme, jaké skutky máme na mysli. O notoricky známých skutečnostech je nadbytečné se zmiňovat.

Už po štvrtýkrát americká organizácia Men having babies (Muži, ktorí majú deti) otvorila dnes a včera (22.–23. septembra 2018) dvere “veľtrhu detí” v Bruseli ďalším žiadajúcim gejom, tzv. “Rodičovské možnosti pre európskych gejov”, totálne ignorujúc európske právo a právo jednotlivých štátov Európy. Možno ešte vôbec hovoriť v Európe o nejakých právach?

Akým právom Európa hovorí o právach? Akým právom hovorí o prijímaní migrantov, o transparentnosti, integrite, rovnosti, keď včera (22. septembra) a dnes Brusel, srdce Európskej únie, hostí už po štvrtýkrát doslova veľtrh organizácie Men having babies, ktorá sprostredkúva predaj a kúpu homosexuálom, ktorými nadobudnú ľudské nemľuvňa?

V sálach luxusného hotela Hilton sa to hemžilo významnými a bohatými mužmi, ktorí si prezerali katalógy tlačené na lesklom papieri. Prechádzali fotografiami detí, ktoré sa takto predali a žien, ktoré im vynosia tie “ich” deti (tzv. náhradné matky) a ktoré budú ochotné im podpísať zmluvy, ktorými sa zaviažu, že sa dieťaťa po deviatich mesiacoch nosenia v ich lone zrieknu.

Homosexuálne páry na tomto veľtrhu prechádzajú ponukami, ceny za obdržanie novorodenca sú variabilné – podľa “kvality”. Najnižšia cena je 95 tisíc dolárov (pred štyrmi rokmi to bolo 60 tisíc), maximálna suma 160 tisíc. Môžu tam konzultovať “all inclusive balíky”, ktoré zahŕňajú všetky služby: psychologickú podporu, právnu pomoc, zabezpečenie pohlavných buniek – vajíčok a aj spermií (ak je to potrebné), zabezpečenie náhradnej matky, lety a hotel v krajinách, kde budú jednotlivé matky rodiť, atď.

Tento obchod s deťmi sa už ani nerobí skryte, robia ho ľudia v oblekoch a s kravatami, s peňaženkou v rukách a otvorene obchádzajúc európske zákony. V roku 2015 dokonca Európsky parlament odsúdil prenájom materníc ako istú formu zneužívania žien. Prečo teda žiaden europoslanec nevyjde zo svojej kancelárie a nepôjde sa pozrieť, čo sa deje len pár kilometrov ďalej?

V roku 2015 sa Komisia pre medzinárodné záležitosti belgického senátu jednohlasne vyslovila proti náhradnému materstvu. Prečo teda žiaden senátor, či dokonca žiadna zo žien–senátoriek neprotestuje proti tomuto veľtrhu, ktorý sa koná v ich krajine, už po štvrtý raz? V roku 1989 dokonca Belgicko podpísalo Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa, podľa ktorého “každé dieťa má právo poznať svojich rodičov a byť nimi vychovávané”. Prečo sa teda vláda nepostaví proti verejnému podujatiu, ktoré predáva gejom deti a tie nikdy nebudú poznať svoju matku?

Neuvádza náhodou ten istý Dohovor, že štáty, ktoré sa pod neho podpisujú, “vykonajú všetky vhodné opatrenia na národnom, bilaterálnom a multilaterálnom stupni, aby zabránili únosom, obchodu či zneužívaniu detí s akýmkoľvek cieľom a akoukoľvek formou”? A čo sa dnes deje v bruselskom Hiltone, keď nie predaj detí ľudom, ktorí dajú najlepšiu ponuku?

Keď už po štvrtý raz organizácia “Men having babies” je schopná zhromaždiť tých najlepších expertov zo všetkých možných oblastí a z celého sveta v Belgicku, znamená to, že obchody idú dobre. Znamená to, že ľudia kupujú. A aj tento rok, napriek odvážnemu protestu (socialistického!) europoslanca Philippa Closea, sa dvere veľtrhu otvorili gejom opäť. Európska únia už nech radšej nehovorí o právach. Stratila svoju tvár.

Poznámka ČNL: Jak hlasují, hlasovali poslanci KDU–ČSL o Instabulské úmluvě, vrátíme se k ní časem, a o dalších či podobných návrzích, co říkají k veletrhu na děti v Bruselu? Jsou součástí eurofrakce EPP a hlasují stejně jako další poslanci Evropské lidové strany, která je tahounem celé řady pochybných až zvrácených opatření EU. Jistě jsou i výjimky, nikoliv početné. Kousek od EP veletrhy na děti se opakované konají. Co proti této vrcholné zvrácenosti udělali oni a jejich kolegové z EPP? Nic o tom nevíme.

Jistě jsou i v naší republice skuteční křesťané, zpravidla jde o prosté lidi, Jak se však podílejí na rozhodování o základních otázkách? Zřejmě zanedbatelně. Šrámkovská ČSL byla nejen státotvornou stranou, ale též i stranou vlasteneckou a demokratickou. To vše je minulost. Bělobrádek, Herman a někteří další patří k sudetomilům. České národně–státní zájmy je neoslovují.

V 80. letech minulého století církve získávaly u nás opět autoritu. Věřící naplňovali kostely. Jejich pastýři však zčásti stále více inklinovali k liberalismu. Věřících valem ubývá.

Ještě nedávno se obecně mluvilo s vážností o tom, že křesťanství tvoří jeden z fundamentů evropsko–atlantické civilizace, samozřejmě též i Evropské unie. Kde však ty loňské sněhy jsou? Situace v současnosti je jiná. Křesťanské principy jsou nám vzdálené a kdesi v oparu času částečně mizí. Najdou se odvážní křesťané, kteří se pokusí onen proces zvrátit? Dej, Bože!